Vstúpila som do neveľkej útulnej triedy, vtedy ešte sídliacej na poschodí reštaurácie Giacomo. Mala som deväť. Rada by som povedala, že si pamätám akoby to bolo včera, ale žiaľ, vôbec neviem, čo sa mi v tej chvíli preháňalo hlavou. Alebo si ma táto škola privinula do svojho objatia už vtedy tak silno, že na počiatočný stres a zoznamovanie si takmer vôbec nespomínam. Akoby som sem patrila veky.
Odvtedy sa zmenilo veľa a Language prešiel dlhú cestu, (nie tak celkom doslovne, svoje zázemie presunul iba o pár ulíc), ale svoju úprimnú atmosféru si zachoval. Tá, totiž závisí iba od jediného – ľudského prístupu. A nepoznám krajší príklad miesta, kde sú ľudia skutočne ľuďmi. Akoby za sklenenými dverami tohto malého sveta platili iné prvidlá, akási nepísaná tajná dohoda, ktorú všetci prirodzene rešpektujú. Za dverami Language&Partner sa ľudia čarovne menia. A nestávajú sa z nich len jazykoví znalci, nie. Deti sú zázračne lepšie, dospelí zábavnejší. Život sa tu nebrie príliš vážne a je oslobodzujúce mať miesto, kde môžeme svoju serióznu masku nachvíľu odhodiť.
Mala som deväť, keď som pred ôsmimi rokmi navštívila tú neveľkú útulnú triedu. Hlavou sa mi určite preháňalo mnoho vecí, no ani zďaleka som netušila, že sa z tejto školy stane moje “safe place”. Vďaka láske. Je vpitá ako atrament v zošitoch, laviciach a múroch tohto miesta. V srdciach všetkých, čo prejdú jeho sklenenými dverami. Dostane úplne každého. Lebo je krásne nákazlivá…
Comments