Book Club Language │ Frankenstein│ M. Shelley│ Diskusia
"Bol som láskavý a dobrý; utrpenie zo mňa urobilo netvora. Urob ma šťastným a ja budem opäť cnostný." (M. Shelley, Frankenstein, s. 86)

Môžeme niekoho viniť z toho, že sa z neho stane netvor, ak sa k nemu svet od začiatku správa kruto? Mali by mať vedecké experimenty svoje hranice? A čo vlastne znamená byť dobrým rodičom? Aj nad týmito otázkami sme sa zamýšľali na našom októbrovom stretnutí Language Bookish Buddies, počas ktorého nám román Frankenstein od Mary Shelleyovej poskytol viac než dosť podnetov na diskusiu!
Hoci román prvýkrát vyšiel už v roku 1818, jeho témy rozhodne nestratili na aktuálnosti. Na prvý pohľad sa síce rozprávame o vedcovi, ktorý stvorí život, no naša diskusia čoskoro prekročila hranice známeho hororového príbehu. Stačí sa totiž pozrieť pod povrch Frankensteina a objaví sa pred nami množstvo nepríjemných, no o to dôležitejších otázok.
Jednou z hlavných tém bola túžba Victora Frankensteina odhaliť tajomstvá života. Jeho odhodlanie dosiahnuť niečo zdanlivo nemožné je obdivuhodné, možno aj pochopiteľné. Jeho reakcia na vlastné stvorenie však vyvoláva zásadnú otázku: Je však správne robiť niečo len preto, že to dokážeme? V kontexte súčasného vývoja umelej inteligencie, genetického inžinierstva či medicíny pôsobí Shelleyovej zamyslenie nad zodpovednosťou vedcov prekvapivo aktuálne. Pokrok je fascinujúci, ale čo sa stane, keď sa natoľko sústredíme na to, čo všetko dokážeme, že prestaneme uvažovať o možných dôsledkoch?
Venovali sme sa aj myšlienke prekračovania prírodných zákonov. Mali by existovať hranice ľudskej zvedavosti, alebo je práve snaha posúvať hranice nemožného jednou z vecí, ktoré nás robia ľuďmi?
A potom je tu samotné Stvorenie. Je príšerou od prírody, alebo sa ňou stáva až v dôsledku toho, ako sa k nemu ostatní správajú? Táto otázka nás priviedla k ďalšej fascinujúcej téme: rodičovstvu. Victor stvorí živú bytosť, no odmieta za ňu prevziať zodpovednosť. Zostáva nám tak zamyslieť sa nad tým, aké dlhodobé následky môžu mať odmietnutie, zanedbávanie a nedostatok súcitu. Možno je na Frankensteinovi najdesivejšie práve to, že skutočná hrôza nespočíva v samotnom stvorení života, ale v tom, čo sa stane, keď sa jeho tvorca odmietne postarať o to, čo priviedol na svet.
Ako vždy, aj toto stretnutie nám pripomenulo, že tie najlepšie knihy nám neponúkajú iba pútavý príbeh. Podnecujú nás k diskusii, spochybňujú naše zaužívané predstavy a pomáhajú nám pozerať sa na známe veci z inej perspektívy. A niekedy sú otázky, s ktorými odchádzame ešte zaujímavejšie než odpovede, ku ktorým sa spoločne dopracujeme.

Čo nás čaká nabudúce: Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej
V nasledujúcom čítaní vymeníme jednu nočnú moru za druhú. Vitajte v Gileáde – totalitnej spoločnosti, v ktorej ženy prišli o svoje základné slobody a ich telá sa stali nástrojom štátnej moci. Prostredníctvom tejto mrazivej dystópie Margaret Atwoodová skúma moc, útlak, reprodukčné práva a predovšetkým to, aká krehká je naša sloboda. Ako sa môže niečo nepredstaviteľné postupne stať normou?
A nakoľko vzdialený je Gileád od sveta, v ktorom žijeme?
Najbližšie stretnutie sa uskutoční 20. novembra o 17:40 v triede Camelot.
Ak vás lákajú podnetné rozhovory, silné príbehy a chcete si prirodzeným spôsobom zlepšovať svoju angličtinu, pridajte sa k nám! Radi vás privítame v našom kruhu knihomoľov.
Viac informácií o našom Book Clube ako aj prihlášku na ďalšie stretnutie nájdete TU.





